„Dopamín je chemicky podobný noradrenalínu i adrenalínu. V tele prenáša informácie medzi neurónmi, ale funguje aj ako neurohormón, ktorý pôsobí prostredníctvom krvného obehu aj na iné než nervové bunky v tele,“ vysvetľuje MUDr. Martin Kucharík z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Organizmus si ho vie sám vyrobiť z aminokyseliny tyrozín. Tvorí sa v bunkách v mozgu, ale aj v iných orgánoch, napríklad v sietnici, obličkách a nadobličkách.

Za odmenu?

Nedostatok dopamínu sa v mozgu najčastejšie prejavuje ako parkinsonský syndróm – teda trasom, stuhnutosťou, spomalenými pohybmi. Ak je ho priveľa, pohyby sú neúčelné a nadbytočné. V oblasti psychiky sa skúma súvislosť medzi nadbytkom dopamínu a schizofréniou. Umelo navodená zvýšená hladina, napríklad drogami, vyvoláva eufóriu a príjemné pocity, ale aj strach či nepríjemné myšlienky. „Dopamín sa pravdepodobne zapája do systému odmeny a príjemných pocitov, najmä keď je táto odmena neočakávaná alebo chýba. Ťažko sa to však dá dokázať, lebo výskum neurotransmiterov a ich vplyvov na psychiku je náročný. Pokusné zvieratá môžu reagovať inak a experimenty na ľuďoch by boli nebezpečné a neetické. Keď sa napríklad v minulosti skúšal vplyv rôznych drog na ľudí, výsledky neboli vždy jednoznačné a niektoré účinky boli veľmi neočakávané,“ upozorňuje neurológ.

Spánok aj pohyb

O dopamíne sa najčastejšie hovorí v súvislosti s jeho účinkami v mozgu. „Ľudia si však neuvedomujú, že z krvného obehu sa nedostane priamo do mozgu. Laicky povedané, jeho výroba pre mozog musí prebiehať priamo v mozgových bunkách, alebo ho musíme dodať mozgu zvonku látkou, ktorá v ňom dokáže metabolizovať na účinný dopamín,“ vysvetľuje doktor Kucharík. Jeho nedostatok sa teda nedá len tak jednoducho ovplyvniť. „Ak ste zdraví, správna výživa s dostatkom bielkovín by vám mala zabezpečiť správne množstvo ‚surovín‘ na jeho výrobu v tele. Telesný pohyb i primeraný odpočinok zaistia, aby nebolo nutné dodávať ho ‚zvonku‘. Vážny a dlhodobý nedostatok dopamínu v mozgu však zatiaľ inak než liekmi nevieme vyriešiť.“ Syntetický dopamín musia užívať pacienti s Parkinsonovou a inými chorobami. Priamo do krvného obehu ho podávajú lekári pacientom, ktorí utrpeli šok spôsobený úrazom alebo zlyhaním srdca, aj pri liečbe srdcových porúch novorodencov. Bráňte sa ponurej nálade zvýšeným príjmom dopamínu.

Starajte sa o svoje nervy: Na Parkinsona upozorní malíček

 

4 tipy, ako na to

 

1. Neodopierajte si spánok 
Nebráňte sa mu a zbytočne si umelo nepredlžujte deň, hoci je to dnes v móde. To však neznamená, že preležíte celý deň v posteli.

2. Buďte aktívni
Smútok a pochmúrnu náladu prekonáte, keď sa budete hýbať a stretávať s priateľmi. Hľadajte motiváciu, ktorá by vás dostala von. Najlepšie je mať pevný program, napríklad pravidelné večerné cvičenie či prechádzky s kamarátkou. Alebo si naplánujte kino, koncert či výstavu s partnerom alebo s deťmi. Termíny si veľkými písmenami zapisujte do diára, aby ste ich mali pred očami, tešili sa na ne a nenapadlo vám zrušiť ich.

3. Doprajte si svetlo
Strávite väčšinu dňa v práci? Natankujte čo najviac prirodzeného svetla prechádzkami počas obedňajšej prestávky, keď je ho ešte dosť.

4. Spestrite si stravu

• Potravinami, ktoré obsahujú tyrozín a fenylalanín. Tieto aminokyseliny nájdete v mandliach, avokáde, banánoch, mliečnych výrobkoch, vo vajciach, v rybách, mäse, v sezamových a tekvicových semienkach, v orechoch, v sójových produktoch, ako je tofu, v kvasniciach a čokoláde. To však neznamená, že denne zjete celú bonboniéru! Dobrú náladu si azda udržíte, hmotnosť ťažko.
• Potravinami, ktoré obsahujú antioxidanty. Betakarotény a karotenoidy sú v zelenej a oranžovej zelenine, brokolici, cvikle, vitamín C v paprike, pomarančoch, kapuste a karfiole a vitamín E v orechoch, slnečnicových semienkach, zelenej zelenine, brokolici a mrkve.
•